Fridrich Szalay, dlhoročný chovateľ, terarista, herpetológ, ochranca prírody sa dožíva okrúhleho jubilea. Frico, ako ho familiárne väčšina priateľov a kolegov oslovuje, uzrel svetlo sveta 15. 12. 1949 na pravej strane Dunaja v bratislavskej Petržalke. Okolie Petržalky bolo v tých rokoch ešte čarovnou lužnou krajinou s množstvom mŕtvych ramien, tichými zákutiami a s bohatým živočíšnym svetom... Pre vnímavého mládenca bolo toto prostredie rozhodujúce pri formovaní jeho vzťahu k prírode. Pri Pečenskom ramene (ktoré je bohužiaľ v súčasnosti už len vysychajúca mokraď) prežíval väčšinu voľného času a tu ho inšpirovali hlavne obojživelníky a plazy, tu sa „zoznámil“ aj s korytnačkami, ktoré sa napokon stali jeho celoživotným predmetom záujmu.
Po ukončení strednej školy a vojenskej služby začal pracovať v SAV a zároveň aktívne spolupracoval so SZOPK, kde v rámci ochranárskych aktivít spoločne s J. Gregorom
začali ako prví záchranné akcie pri migrácii obojživelníkov (ropuchy) v Bratislave na Železnej studničke (dnes je akcia rozšírená v rámci celého Slovenska).
V 1975 prešiel pracovať do bratislavskej ZOO. Tu založil herpetologický krúžok (od 1982 tzv. Testudo klub), ktorého jedným z cieľov bola aj ochrana korytnačky močiarnej. V tom čase mala bratislavská ZOO najväčšiu kolekciu korytnačiek.
V 1988 nastúpil ako odborný pracovník do štátnej ochrany prírody, konkrétne ako správca PR Šúr. Okrem permanentných prác spojených s ochranou rezervácie, v areáli Biologickej stanice organizačne zabezpečil a aktívne sa podieľal na vybudovaní troch odchovní korytnačky močiarnej a niekoľkých malých jazierok pre rozmnožovanie obojživelníkov.
Okrem našej korytnačky močiarnej študuje celú túto skupinu plazov a kvôli nim precestoval viaceré krajiny, hlavne južnú Európu, Afriku a Karibik. Záujem a značné vedomosti o plazoch sa odrážajú i v jeho bohatej publikačnej činnosti.
Spomenieme len niektoré, napr. s tematikou herpetologickou: „Metodicko-námetová príručka č. 6 SZOPK“, „ Záverečná práca ŠPR Šúr (1994)“, ,,Červené zoznamy flóry a fauny NPR Šúr (1996)“- u oboch spracoval časť obojživelníky a plazy, s tematikou chovateľskou: „Chováme korytnačky“, „Chováme teráriové zvieratá“, „Chováme gekóny“ , „Chováme pipovité žaby“ publikoval aj v časopise Teraristika a AQUATERA, kde vychádzal na pokračovanie Atlas korytnačiek svata, vypracoval aj slovenské odborné názvoslovie korytnačiek. S tematikou ochranárskou: „Vypracovanie osobitného režimu ochrany korytnačky močiarnej na Slovensku“,
V rámci gestorského systému a celoslovenských projektov SAŽP COPK zabezpečoval v území pôsobenia bratislavského strediska mapovanie migračných trás obojživelníkov, mapovanie výskytu korytnačky močiarnej a realizáciu programu jej záchrany a spolupracoval aj pri mapovaní mokradí.
Okrem herpetofauny má blízky vzťah tiež k ornitológii, špeciálne k havranovitým a pinkovitým vtákom.
Je čestným predsedom SZCH Teraristi Bratislava.
Milý náš Frico, srdečne Ti k jubileu už predom blahoželáme a pripomínajúc si náš slogan „šecá sú... enem my dva né“, dvíhame poháre s bacardi a pripíjame na Tvoje zdravie.
Články 
