Teraristika.sk - Slovenský portál o teraristike

Počty hadov na celom svete sa pravdepodobne neustále znižujú. Vyplýva to z analýzy údajov o 17 populáciách jedenástich druhov hadov z troch rozličných svetadielov za uplynulé dve desaťročia, ktorú uskutočnili britskí vedci zo UK Centre for Ecology & Hydrology.

Vedci skúmali záznamy o populáciách jedenástich druhov hadov žijúcich vo Veľkej Británii, Francúzsku, Taliansku, Nigérii a Austrálii. Zistili, že v roku 1998 sa výrazne zmenšilo 11 zo 17 sledovaných populácií. Nárast zaznamenali len v jednom prípade. Vo väčšine prípadov pritom rýchlejšie ubúdalo samíc než samcov. Vedci taktiež zaznamenali väčšie úbytky u druhov, ktoré na korisť striehnu, než u tých, ktoré aktívne lovia. Príčiny tohto výrazného poklesu hadov v roku 1998 nie sú zatiaľ známe, odborníci však predpokladajú, že svoju úlohu mohol zohrať aj klimatický fenomén El Niňo.

Všetko je pripravené na dnešnú akciu, viac predajcov prišlo už v piatok, Košiciach máme pekné, teplé slnečné ráno.

Srdečne Vás pozývame na známu, výstavno-predajnú burzu AkvaTera, ktorá sa uskutoční dňa 5.6.2010 v Košiciach.

Po veľmi dobrom ohlase, aký majú už na Slovensku AkvaTera burzy v Trnave, Zvolene a Bratislave, sa konečne aj východné Slovensko dočká tejto obľúbenej chovateľskej burzy. Konať sa bude v známych priestoroch Hotela Centrum, priamo v srdci Košíc. K dispozícii bude veľká výstavná sieň, kde bude vytvorený priestor pre viac ako 100 predávajúcich a veľkého počtu návštevníkov.

Vedcom sa podarilo rozlúštiť tajomstvo korytnačiek, ktoré dokážu prijímať kyslík priamo z vody.

Severoamerické korytnačky druhu Sternotherus odoratus majú na jazyku špeciálne modifikované bunky, vďaka ktorým dokážu prijímať kyslík priamo z vody. Zistili to rakúski vedci z Universität Wien, ktorí svoj objav publikovali v časopise The Anatomical Record.

Korytnačky druhu Sternotherus odoratus sa vyskytujú v juhozápadnej Kanade a na východe USA. Sú známe tým, že trávia skoro celý život pod vodou, iba mláďatá niekedy vyliezajú za potravou na súš. Vedci však až doteraz nedokázali vysvetliť, ako tieto korytnačky dokážu vydržať dlhé obdobia pod vodou bez toho, aby sa išli k hladine nadýchnuť. Odpoveď na túto

Vretenica severná (obyčajná) je asi najznámejší a zároveň jediný jedovatý had na Slovenku. Je opradený množstvom povier a bájok, ktoré však nie sú pravdivé a žiaľ prispievajú k tomu, že sa stáva častým terčom útokov ľudí, ktorí sa s ním v prírode, na záhradách či poliach stretávajú. Je to však veľká chyba, lebo tento druh, podobne ako všetky hady, významne znižuje počty hlodavcov.

Taxonómia:
Taxonómia druhu prešla celkovou revíziou (Joger et al. 2007), ale zatiaľ nie je úplne ustálená. V minulosti sa v rámci areálu rozšírenia rozlišovalo 5 poddruhov: V. berus berus (Linnaeus, 1758), V. berus bosniensis (Boettger, 1889), V. berus pseudaspis Schreiber, 1912, a V. berus seoanei Lataste 1879 v Európskej časti a V. berus sachalinensis Darevsky, 1917 v Ázijskej časti areálu. Nilson (Nilson et al. 2005) v Európskej časti rozlišuje už len 2 poddruhy: V. berus berus (Linnaeus, 1758) a V. berus bosniensis (Boettger, 1889). Podľa Jogera (Joger in McDiarmid et al. 1999) V. berus bosniensis (Boettger, 1889) taxonomicky reprezentuje samostatný druh V. bosniensis (pozri nižšie).